Dobrý deň
Ak riaditeľ spoločnosti nariadi zákaz fajčenia v priestoroch celej firmy (v ktorej zo 700 zamestnancov je 300 fajčiarov) poruší zásadu rovnakého zaobchádzania? Bude takéto rozhodnutie riaditeľa podľa platnej legislatívy považované za nepriamu diskrimináciu (fajčiari budú musieť chodiť fajčiť na ulicu)?
Pri výberovom konaní a prijímaní nového zamestnanca smie zamestnávateľ zisťovať či je uchádzač fajčiar či nefajčiar? Pritom by však poukázal na podmienky výkonu prác (nefajčiarske pracovisko).
Je možné fajčiara, ktorý nevydrží 8 hodín bez cigarety charakterizovať ako osobu zdravotne postihnutú (trpiacu závislosťou)?
Preto sa pýtam na súvislosť so zdravotným postihnutím, lebo žiadny iný teoretický dôvod diskriminácie (pohlavie, náboženstvo, rasa, národnosť, etnikum, vek či sexuálna orientácia v zmysle zákona 365/2004) nerieši túto dosť početnú skupinu ľudí.
Vraj v Maďarsku je zamestnávateľ zo zákona povinný vytvoriť fajčiareň ak zamestnáva fajčiarov. V SR však nič takého legislatíva (ktorá sa zaoberá skôr nefajčiarmi ako fajčiarmi) neprikazuje a dokonca ani neodporúča.
Na záver uvádzam môj surový názor, ktorý žiadam potvrdiť resp. vyvrátiť.
Zamestnávateľ v SR problém s fajčiarmi nemôže mať nikdy, lebo nepožaduje od zamestnanca v žiadnom dotazníku pred nástupom informáciu o tom či fajčí a z toho dôvodu taká osoba pre zamestnávateľa nie je fajčiarom (tak ako napr. tehotná žena sa pre zamestnávateľa stáva tehotnou ak to písomne oznámi).
Ak zamestnávateľ celoplošne zakáže fajčenie, odvolá sa na zákon o ochrane nefajčiarov, zákon o ochrane zdravia ľudí a všetko postaví do roviny opatrenia pre elimináciu vystavenia nefajčiarov riziku na základe posudzovania podľa zákona o BOZP je celý problém s nefajčiarmi vyriešený.
S pozdravom
Imrich Fehér
Slovnaft Montáže a Opravy, a.s.
Odbor HSEQ
Vlčie hrdlo
824 12 Bratislava
Ak riaditeľ spoločnosti nariadi zákaz fajčenia v priestoroch celej firmy (v ktorej zo 700 zamestnancov je 300 fajčiarov) poruší zásadu rovnakého zaobchádzania? Bude takéto rozhodnutie riaditeľa podľa platnej legislatívy považované za nepriamu diskrimináciu (fajčiari budú musieť chodiť fajčiť na ulicu)?
Pri výberovom konaní a prijímaní nového zamestnanca smie zamestnávateľ zisťovať či je uchádzač fajčiar či nefajčiar? Pritom by však poukázal na podmienky výkonu prác (nefajčiarske pracovisko).
Je možné fajčiara, ktorý nevydrží 8 hodín bez cigarety charakterizovať ako osobu zdravotne postihnutú (trpiacu závislosťou)?
Preto sa pýtam na súvislosť so zdravotným postihnutím, lebo žiadny iný teoretický dôvod diskriminácie (pohlavie, náboženstvo, rasa, národnosť, etnikum, vek či sexuálna orientácia v zmysle zákona 365/2004) nerieši túto dosť početnú skupinu ľudí.
Vraj v Maďarsku je zamestnávateľ zo zákona povinný vytvoriť fajčiareň ak zamestnáva fajčiarov. V SR však nič takého legislatíva (ktorá sa zaoberá skôr nefajčiarmi ako fajčiarmi) neprikazuje a dokonca ani neodporúča.
Na záver uvádzam môj surový názor, ktorý žiadam potvrdiť resp. vyvrátiť.
Zamestnávateľ v SR problém s fajčiarmi nemôže mať nikdy, lebo nepožaduje od zamestnanca v žiadnom dotazníku pred nástupom informáciu o tom či fajčí a z toho dôvodu taká osoba pre zamestnávateľa nie je fajčiarom (tak ako napr. tehotná žena sa pre zamestnávateľa stáva tehotnou ak to písomne oznámi).
Ak zamestnávateľ celoplošne zakáže fajčenie, odvolá sa na zákon o ochrane nefajčiarov, zákon o ochrane zdravia ľudí a všetko postaví do roviny opatrenia pre elimináciu vystavenia nefajčiarov riziku na základe posudzovania podľa zákona o BOZP je celý problém s nefajčiarmi vyriešený.
S pozdravom
Imrich Fehér
Slovnaft Montáže a Opravy, a.s.
Odbor HSEQ
Vlčie hrdlo
824 12 Bratislava
