Posudzovanie rizík nie je žiadna veda. Stačí mať otvorené oči a trochu sedliackeho rozumu (logického uvažovania). Človek - posudzovateľ príde na prevádzku, identifikuje všetky možné aj nemožné nebezpečenstvá a z nich vyplývajúce ohrozenia, navrhne príslušné bezpečnostné opatrenia a je to. Takmer. Ešte je potrebné posúdiť riziko. K tomu nám slúžia rôzne metodiky, ktorých použitie naša legislatíva bližšie nešpecifikuje. Je teda na posudzovateľovi, ktorú si na posúdenie rizika zvolí.
 

Bodová metóda

Na základe mojich doterajších skúseností môžem povedať, že vo väčšine prípadov si spoločnosti vyberajú jednoduchú bodovú metódu (BM). Preto je táto metodika predvolená aj v softvéri BTS alebo v novej aplikácii BESOFT Online. BM vychádza z dvoch nezávislých parametrov: pravdepodobnosť P a dôsledok D. V našom prípade má pravdepodobnosť neželanej udalosti 5 stupňov a jej dôsledok 4 stupne. Ich kombináciou získame výslednú hodnotu rizika, vyjadrenú aj zápisom R = P x D. Aby sme sa k tejto hodnote vedeli dopracovať, používame tzv. maticu rizík:

Matica rizika. Ak sa o BM chcete dozvedieť viac, môžete si o nej prečítať v časti Postupy a metódy
na našom portáli, v softvéri BTS, alebo v samostatnom článku, ktorý pripravujeme.
 

Matematická hádanka

Pri komunikácii s klientami, na seminároch a prednáškach sa pomerne často stretávam s otázkou, prečo sa 2 x 2 nerovná štyrom, resp. s výčitkou, že v softvéri máme matematickú chybu. Áno, môže sa to tak javiť. Ak sa pozrieme na maticu rizík, tak pri kombinácii P a D stupňa dva je výsledná hodnota rizika 7 a nie 4. To isté platí aj pri viacerých ďalších kombináciách. Nie je to však chyba, ale zámer.

Ako teda môže platiť, že 2 x 2 = 7, alebo prečo 1 x 2 nie je to isté ako 2 x 1? Jednoducho. Možno ste si všimli, že používam slovo „kombinácia“ a nie „súčin“. Pri zápise R = P x D teda ide o kombináciu parametrov P a D a nie o násobilku. Výsledné riziko je inak povedané funkciou pravdepodobnosti a dôsledku neželanej udalosti, ktoré sa dá matematicky vhodne zapísať aj takto: R = f(P,D).
 

A teraz po slovensky :)

Takže prečo takéto čísla? Číselné hodnoty v matici nám stanovujú určitý stupeň rizika, ktorý sa mení v závislosti od parametrov P a D. Uveďme si príklad rozdielnych výsledkov pre kombinácie parametrov 1 x 2 a 2 x 1.
Podľa metodiky, ktorú používame sú jednotlivé stupne pravdepodobnosti a dôsledku popísané takto:

Prípad 1 x 2

Pravdepodobnosť je veľmi nízka - hodnota 1, ale dôjde k ľahkému úrazu (napr. porezanie) - hodnota 2.
 

Prípad 2 x 1

Pravdepodobnosť je síce o niečo vyššia - hodnota 2, ale dôjde len k menšiemu udretiu bez následkov - hodnota 1.

Teraz si môžeme položiť otázku, ktorá situácia pre nás predstavuje vyššie riziko. Osobne si myslím, že závažnejšia je prvá situácia. Podľa matice v BM je v prvom prípade riziko 4 a v druhom prípade je to 2. Dáva Vám to zmysel? Pokiaľ áno, tak určite pochopíte prečo 1 x 2 nie je to isté ako 2 x 1. Nejde teda o matematické príklady s násobením.
Takže aby sme si odpovedali na otázku položenú v názve tohto príspevku: 2 x 2 sa nerovná štyrom ak nehovoríme o násobení, ale o kombinácii dvoch parametrov (faktorov).
 

Poznámka na záver

Ako som v úvode spomínal, nie je legislatívne stanovené, akú metodiku máme na posudzovanie rizík používať. Takisto nie je stanovené, ako má vyzerať BM a ako majú byť definované parametre P a D.
Ak sa Vám metodika ktorú používame v našej spoločnosti a tiež v softvérových aplikáciách BTS a BESOFT Online nepozdáva, bez problémov môžete použiť vlastnú. Stanovte si napríklad aj 10 stupňov pravdepodobnosti a 10 stupňov dôsledku neželanej udalosti a v matici pre stanovenie výsledného rizika môžete použiť násobenie týchto parametrov. 
 

Akú metodiku používate Vy? Napíšte nám Vaše názory a skúsenosti s posudzovaním rizík do diskusie k článku.